close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Fraundia, Kapitola 1.

17. srpna 2009 v 19:01 | Sanfu |  FRAUNDIA
Prvá Kapitola
Zvláštny deň

Bol krásny slnečný deň. Terry kráčal po tráve a s palicou v ruke smeroval k lesu blízko ich domu. Zašiel na kraj a pozoroval krásu prírody. Bola jeseň, v okrajových častiach lesa boli listnaté stromy a on obdivoval farebné, padajúce listy. Mihotali sa na stromoch a čakali, až nadíde ich čas a oni spadnú. Pofukoval jemný vánok a rozhrabával mu vlasy. Na jasnej modrej oblohe sa vlnilo zopár bielych oblakov a slnečné lúče sa cez koruny opadávajúcich stromov opierali o trávu. Počul vtákov, ako si na konároch spievajú svoju každodennú pieseň a s ľahkosťou lietajú po oblohe. Zbadal aj ryšavú veveričku, ktorá rýchlo poskakuje zo stromu na strom.
Zašiel hlbšie do lesa a pospevoval si pri tom.

Miloval ten pocit samoty - vedel, že tu nestretne iného človeka a to ho utešovalo. Aspoň na chvíľku vypadnúť z hlučného mesta bolo pre neho polahodenie na srdci. Vtom sa medzi kríkmi niečo pohlo. Terry vybral šíp, natiahol tetivu na luku a spozornel. Znova sa to pohlo, zašušťalo krovím, no nič nevidel. Zrazu vybehol z kríkov biely zajac a Terry vzápätí vystrelil z luku. Trafil ho rovno do krku a on padol mŕtvy na zem. Terry sa nad ním naklonil, vytiahol z neho vlastnoručne vyrobený šíp, chytil ho do ľavej ruky a ešte sa chcel potúlať po lese. Tak išiel ďalej, pozoroval vtáky a vychutnával si samotu. Vetvičky mu praskali pod nohami a on začal pozorovať mravce. Kráčali za sebou v jednom rade ako po vyznačenom chodníčku. Veľké čierne mravce niesli rôzne listy, mŕtvy hmyz a aj niečo čo nepoznal. Zbadal aj skupinku mravcov, ktorí bezhlavo útočili na menšie červené mravce. Terry zastavil a pozoroval tú bitku. Červené mali oveľa početnejšie prevahu, no čierne boli väčšie a silnejšie. Terry tam stál asi desať minút keď nakoniec zostali živé len tri mravce - dva červené a jeden čierny. Červený sa pustil do čierneho a ten ho jediným pohryznutím zabil. To isté spravil aj s druhým. Nakoniec zranený čierny mravec odtackal a pridal sa k cestičke. Terry ju pozoroval a takmer vrazil do stromu.
Mravce už išli v dvoch radoch - jeden oproti Terrymu a druhý v jeho smere. O chvíľu prišiel k obrovskému mravenisku pri strome a zastal. Bolo veľké po jeho pás. Terry si všimol, že rovnaké rady sú aj po kôre stromu.
Keď začal pociťovať hlad, otočil sa na odchod. Lenže niečo mu v tom zabránilo. Začul zachrípnutý dych, akoby tomu tvorovi prichádzali posledné sekundy života. Spozornel, zatajil dych a stuhol. Obzrel sa dosť rýchlo na to, aby si všimol medveďa vrhajúceho sa naňho. Uskočil, z tulca vybral šíp, ktorým zabil aj zajaca a vystrelil na medveďa. Trafil ho do hlavy, z ktorej vytryskol potôčik tmavočervenej krvi. Medveď bol veľký, meral vyše troch metrov. Bolo vidieť, že šíp v hlave ho riadne bolel, ale to mu neprekážalo v tom, aby Terryho zabil. Zrazu mu z krku a hrude vyrazili s prúdom krvi dva šípy a medveď padal rovno na Terryho. Zrazil ho k zemi a on tesne unikol medvedej padajúcej labe s nabrúsenými pazúrmi. Vstal, poobzeral sa a pred ním zbadal chlapca možno o tri roky staršieho, no nižšieho, s dvoma kušami v rukách. Ten určite nebol chudobný. Na sebe mal drahú, smaragdovo-zelenú vestu. Pod ňou bielu košeľu a na nohách čierne, obtiahnuté nohavice. Na hlave mal nasadený zelený klobúk s oranžovým pierkom.
"Kto si?" opýtal sa vyľakane Terry.
"To by som sa mal spýtať ja teba. Čo robíš v tomto nebezpečnom lese? Keby som prišiel o minútu neskôr, našiel by som ťa tu ležať mŕtveho", odvetil cudzinec.
"Som na poľovačke", odvrkol Terry.
"Hmm...a to sa nebojíš? V tomto lese je veľmi veľa vlkov a medveďov. Už by si sem nemal chodiť, ak tvoj život stojí aspoň za niečo."
"Pche. Chodím tu často a zatiaľ som nestretol ani vlka, ani medveďa, teda, do tejto chvíle. A ani teba. Ty tu čo robíš? A kto si?! "
Chlapec si namiesto odpovede len zamumlal a potom povedal:
"Na niečo si zabudol, čo tak čarovné slovíčko?"
"Ďakujem", odpovedal spomedzi zuby Terry. "Ale kto si?"
"Som niekto, kto ti práve zachránil život.", odvetil chlapec a zmizol medzi kríkmi.
Terry nevedel uveriť vlastným očiam. Veď on zmizol!, povedal si v duchu. Ako je to možné?! Jednu chvíľu tu bol a o stotinu sekundy nie! Terry zažmurkal, no nič sa tým nezmenilo. Proste tam nebol. Vystrašený zobral zajaca, ktorý mu pri páde vypadol z ruky a utekal preč. Srdce mu bilo ako opreteky a utekal ako o život. Nemohol tomu uveriť. Keď dobehol k domu, zaklopal na ťažké dubové dvere, ktoré sa o chvíľku s vŕzganím otvorili. Bol zadychčaný, no snažil sa čo najrýchlejšie upokojiť. Vo dverách stála Terryho matka Hestia. Mala dlhé, čierne vlasy, hladkú tvár a modré oči. Podobne ako Terry, aj ona chodila v špinavých šatách. Terry jej ukázal zabitého zajaca a ona ho išla upiecť.
"Tak čo, aký bol lov?" opýtala sa ho odvrátená od neho.
"Zvláštny". Nevedel, či jej to má povedať, no nakoniec sa rozhodol, že si to nechá pre seba. Mohla by ho považovať za pomäteného, aj keď si pomyslel, že predsa možno aj je.
"A prečo?"
Terry si práve nevedel vymyslieť nič iné a tak mame povedal, že zajaca sa takmer nedalo chytiť a že bol rýchly. Podobne ako aj mame, aj jemu sa zdala táto výhovorka trápna. Zavesil luk na klinec v stene a zmätený sa posadil na stoličku. Sedel tam asi desať minút, pozeral do prázdna a rozmýšľal.
Deň ubehol ako voda a Terry sa vybral spať. Unavený vyliezol po schodoch a zašiel do svojej izby. Mesačné svetlo mu osvetľovalo celú izbu a tak nemusel ani zapaľovať sviečku. V rohu mal posteľ a pri nej malý nočný stolík. V druhom rohu mal skriňu s biednym oblečením a mal aj stoličku so stolom, kde ho učila Hestia. Naľavo od dverí stála polička s knihami. Nebolo ich veľa - okolo dvadsať. Na to, akí boli chudobní, mali dosť drahý dom. Zdedili ho po Terryho starých rodičoch. Často myslel na to, že by bolo dobré dom predať a kúpiť si iný, menší. Lenže o tom nechcela Hestia ani počuť. Vždy tento dom brala ako niečo, čo sa proste nedá vymeniť, niečo ako vlastného člena rodiny.
Ľahol si, že ide spať, no niečo ho v tom prerušilo. Počul niečo ako vresk spojený so smiechom. Vychádzalo to z lesa. Terry sa išiel pozrieť cez okno, no nič zvláštne tam nevidel. No potom sa zamračil - bol spln. Pomyslel na steringov, ale tú myšlienku zahnal preč - veď steringovia dávno vyhynuli. Ale nedalo mu to pokoj. Vstal z postele, zapálil sviečku a hľadal jednu knihu. Keď ju našiel, posadil sa na posteľ a odfúkol z nej prach. Na koženom poťahu bolo vyryté:

Tajomné zvery

Otvoril knihu a v obsahu našiel názov Steringovia. Nalistoval stranu 125 a začal čítať.
Steringovia - krvilačné tvory a hnusné beštie.
STAVBA TELA:
Steringovia mali úzku kostnatú a zvráskavenú hlavu s jedným veľkým, červeným okom plným nenávisti voči ľuďom. Nemali vlasy, skôr nejaké chlpy. Z hlavy im vytŕčal bielo-žltý roh, veľký ako zápästie a ostrý ako britva. Malou silou ním dokázali preraziť skalu a jediným pohybom prerezať koňa napoly. Krk mali krátky a hrubý. Z ramien im vyrastali ďalšie dva rohy, no väčšie a mäkšie ako na hlave. Ich dve ruky mali šesť prstov s pazúrmi dlhými ako ľudský prostredník. Trup bol hrubší ako ľudský, porastený dlhými chlpmi. Z chrbta sa im vypínali ďalšie tri ostne. Mali štyri hrubé nohy - teda šesť končatín. S krátkym chvostom s ostňom nemohol nič robiť, bol dlhý ako ľudské predlaktie. Ich trojmetrové zelené telo malo drapľavú pokožku.

Aj keď steringovia vyhynuli okolo roku 490, stále budia rešpekt.Nikto nevie, koľko ich bolo. Možno tisíce, možno desaťtisíce...Na naše územie prišli cez more, zo severu. Tieto stvorenia nemali zľutovania. Bola to druhá najinteligentnejšia rasa na svete - hneď po ľuďoch. Žili iba v pohorí Nordan na severe Fraundii. Mali aj vlastnú reč, ktorej rozumelo len pár ľudí. Ich vresk pripomínal smiech. Revali od bolesti, no i od hnevu alebo cez spln...


Ďalej Terry nečítal, už vedel, čo chcel. Pomyslenie na znovuzrodenie steringov bolo desivé. Tak si ľahol a rozmýšľal. Možno mi šibe...najprv ten miznúci chlapec a teraz tento vresk. Rozmýšľal nad tým tak dlho, až mu naozaj začalo šibať a jeho vedomie prevládla panika. Nemohol tomu uveriť. Zavrtel hlavou, aby odohnal preč svoje myšlienky, perinou sa zakryl a snažil sa zaspať. Lenže to nebolo také ľahké. Stále rozmýšľal nad steringami. S otvorenými očami zabodnutými do stropu
ležal aspoň dve hodiny, až kým nezaspal. Snívali sa mu nočné mory a aspoň na tri krát sa zobudil s potom na tvári.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama