close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Fraundia, kapitola 4.

20. srpna 2009 v 11:56 | Sanfu |  FRAUNDIA
Štvrá kapitola
Oznam

Ďalšie dni nemal Philip stále náladu. Chodil s kyslou tvárou zahĺbený do svojich myšlienok. No dosť pomáhal - umýval riad, zametal, pomáhal na farme a robil čo sa dá. No o steringoch mu ešte nepovedali. Ubytovali ho do izby vedľa Terryho. Mestom sa už začali rozliehať fámy, kde "syn toho mŕtveho" býva. Na dom čím ďalej, tým viac začali búchať rôzni ľudia, ktorí chceli Philipovi pomôcť. Aj keď išiel s Terrym do mesta, ľudia okolo nich náhle stíchli a pozerali na nich. Spoznal sa už aj s Fordanom a s Terrym prechodili všetky zákutia v meste - Terry sa od Philipa veľa dozvedel.S Hestiou ho už začali spoznávať, a on ich taktiež.

Ubehol týždeň a Terry mal práve narodeniny. Celkom zabudol povedať to Philipovi a tak to v ten deň len - tak spomenul.
"Prečo si mi o tom nepovedal skôr? Mohol som ti kúpiť nejaký darček."
"Nie, netreba. Chceš vidieť, čo som dostal od maminho kamaráta?" Terry nečakal na odpoveď, vyliezol hore do izby a spod postele vytiahol meč.
"Meč?," usmial sa Philip. "Aj ja mám meč, poď sa pozrieť." Vošli do jeho izby, chvíľu sa prehrabával vo veľkej batožine a potom vytiahol menší, tiež jedenapolručný meč.
"Jéj, je nádherný. Môžem?" spýtal sa Terry a rukou ukázal na meč. Philip mu ho s ochotou podal. Bol ľahší než ten Terryho, pravdepodobne vyrobený s kvalitnejšej ocele. Vytiahol ho z pošvy a zaznel zvláštny zvuk - iný ako jeho. Na ploche čepele bola drážka, nesprávne nazývaný "krvný žliabok", ich funkciou je hlavne čepeľ odľahčiť a spevniť. Boli tam vyryté nejaké slová.
"Philip, čo tam je napísané?"
"Iven da roklët Dazarö, voľne preložené ako smrť Dazarom. Donedávna som tomu nedával veľký význam, chápeš. Ten meč je z okolia Madrelu, ďaleko na západe Fraundie."
"Hej, počul som o tom meste, aj o tej bojovej skupine proti Dazarom." Znova sa sklonil nad meč a prezeral si ho. Záštita bola naklonená k čepeli a dokonca aj na nej boli nejaké ornamenty, alebo písmená. Rukoväť bola ako aj Terryho, z kože a hlavica predstavovala Rinerbadnerovu hlavu. Keď si ju Terry prezeral, Philip povedal:
"Znamená to, že bojujem pod Rinerbadnerom, teda proti Dazarom."
"Vieš s ním bojovať?"
"Jasné, môžem ťa niečo naučiť."
"Dobre, pretože ja sním viem akurát trávu kosiť a ruku si odseknúť."
Obidvaja zbehli dolu po schodoc, kývli Hestii rukou a keď zatvárali dvere, začuli len niečo ako "neodseknite si hlavy". V behu vytiahli meče z pošvy a zaujali postoj.
"Ehm, Terry, čo prosím ťa robíš?"
"No...stojím."
"Tak začneme postojom...Choď nižšie do kolien...nie, nie tak..."
Takto to pokračovalo asi ďalšie 2 hodiny, keď si dali pauzu. Terry sa naučil dva základné postoje, údery, kryty a nejaké finty. Na konci si dali menší súboj. Na konci mu Philip priložil hrot čepele ku krku. Ale Terry už videl, že Philipova nálada sa zlepšila, už nie je taký zachmúrený, a dokonca sa aj smeje. Potom vytiahol luk a učil Philipa strieľať. Síce mu to bolo nanič, keďže luk nemal, ale aspoň sa zabavili. Potom dal Philip návrh:
"Nejdeme do lesa?"
Táto otázka Terryho zaskočila. Spomenul si na steringov vresk. Odvtedy steringov ani nepočul, ani nevidel ( chvalabohu ).
"Tak...môžeme," odpovedal. Meče si zastrčili do pošvy a pripevnili k opaskom. Keď kráčali, Philipa to zase postihlo. Tvár mu zosmutnela a oči sa mu leskli slzami.
"Terry...," prehodil, "nemáš sny...alebo predstavy...o pomste? Tvojho otca taktiež zabili Dazari."
"Hm, nemám. Otca som nepoznal, nevidel."
"Ja...každý deň o tom rozmýšľam. Najradšej by som tie svine mučil, až kým by všetci nepomreli."
"To je jasné."
"Nepridáme sa k tej skupinke z Madrelu?"
"Vieš vôbec, ako je to ďaleko? Bez koní? Pešo by sme tam išli minimálne rok. A cestou by nás určite zabili. Ak túžiš po pomste, jedinú nádej vkladaj do Uthernu. Tam sa môžeš stať vojakom."
"Tak poď so mnou aj ty."
"Nie, mne to netreba. Netúžim po pomste. Pomsta je sladká, ale človek si ňou môže pokaziť žalúdok."
"Na to kašlem. Hlavne že im spôsobím straty."
"Ja ťa nedržím. Ale po ceste čaká kopa nástrah a nebezpečenstiev. Neverím, že by si do Uthernu došiel."
"Nijak ťa nepresvedčím?"
"Nie. Iba ak by som tam prišiel a všetci Dazari by boli ihneď mŕtvi."
"To sa nedá. Ale...nepotešil by ťa pocit, že sekáš ľudí, čo ti zabili otca?"
"Nevrátia mi ho. A už dosť, nechcem to počúvať."
Po chvíli prehodil Philip:
"Ja idem."
"Si normálny? Neprežiješ to!"
"Za pokus to stojí...risk je zisk. Porozmýšľaj o mojom návrhu."
"Philip...sú...steringovia...sa...vrátili. Čo ak by nás napadli?"
"Ehm, prepáč, ale nemáš horúčku? Steringovia dávno vyhynuli. A...môj otec sa o to...osobne postaral. Bol to on, kto ich vyhubil."
"A ako mi vysvetlíš ich vresk cez spln, veľkú dieru v plote a mŕtve sliepky?"
"Ja...neviem. Prečo si mi o tom nepovedal?"
"Neviem. Ešte som ti nedôveroval."
"Príde mi to také...nelogické. Keď vyhynuli, ako sa mohli znovu zrodiť? Jedine, že by ich zopár prežilo...ale to by sa predsa objavili už dávnejšie!"
"Keď ja neviem..."
Terry rozmýšľal o - že v tomto lese je veľa medveďov a vlkov. Zaujímavé, stretol som tu medveďa len raz a to som bol už aj ďalej, vŕtalo mu to v hlave ako hladný červotoč. Možno...možno ma chce ochrániť pred steringami, ale ani tých tu nevidím, zatiaľ.
"Počuj Philip, aj sa na to zabudol, tvoj otec vyhubil steringov?"
"No...áno."
"Tak rozprávaj, ako? A vlastne, povedz mi všetko o sebe."
"Hm...no tak dobre." Philip začal váhavo, ale postupne, ako rozprával ďalej, jeho hlas zosilnel a nadobudol istotu. "Môj otec slúžil v Utherne ako vojnový stratég. Prežil rôzne bitky, aj proti Dazarom. Mama bola slúžka, tiež v Utherne. Slúžila princeznej Lanestézii. Otec a mama sa spoznali na jednej slávnosti, presne keď otec porazil steringov. Špehovia zistili, že posledná neveľká skupina steringov žila v Nordane. A tak naplánoval otec útok, mali to miesto obkľúčiť a v noci ich z každej strany napadnúť. Vyšlo im to a pozabíjali každého jedného steringa - takže nechápem, ako by teraz mohli steringovia žiť. Mesiac po tom ešte pohorie Nordan prehľadávali tisícky vojakov, aby neprežil ani jeden jediný stering. Otec s mamou sa do seba zaľúbili,
o štyri roky sa zobrali a o ďalšie tri som sa narodil. Vyrastal som v Utherne v blahobyte. Ale raz sa to stalo. Keď som bol s mamou na prechádzke, prepadli nás lupiči. Pýtali šperky a peniaze,mama im dala náhrdelník a náušnice, bolo to všetko, čo sme vtedy pri sebe mali. Oni neverili, veď sme boli známa bohatá rodina. Chceli nás prehľadať, ale mama vzdorovala.Začala sa biť s jedným lupičom a ten jej nechtiac vrazil nôž do brucha. Vtedy som mal šesť rokov. Bol to strašný pohľad. Toto nechceli ani oni. Mama ležala na zemi v kaluži krvi a oni sa na to pozerali ako nemí. Využil som to a utiekol som im, no lupiči sa ani nepohli a zostali tam stáť. Keď som prišiel pred hradby, stráže ma nechceli pustiť. Tak som im povedal, čo sa stalo, oni si zavolali ďalších dvadsiatich mužov a utekali k mame. Našli ju tam ležať, no bez lupičov. Bežal som to povedať otcovi. Bolo to hrozné. Potom ma vychovával on, až do deviatich rokov. Otca vyhodili z Uthernu, pretože naplánoval nejakú bitku zle. Pôvodne mu mali sťať hlavu, ale kráľ mu udelil milosť. A tak sme sa prisťahovali sem, do Rodleusa. Mali sme tu babku, ktorá pred štyrmi rokmi zomrela. Tak sme tu boli iba my, ja a otec. Neboli sme ani chudobní, no ani bohatí pretože väčšinu jeho majetku zobral Uthern. Ubehli tri roky. Raz, keď som išiel do lesa, napadol ma vlk. Už po mne takmer skočil, keď mu do brucha zasiahli dva šípy. Obzrel som sa, a videl som chlapca s dvoma kušami. Nepovedal, kto to je, len že je to záchranca môjho života a že po tomto lese sa nemám potulovať. Potom sa stalo niečo, čo doteraz neviem ako urobil. Zmizol. Proste tam nebol."
"Bernie," zašepkal zdesene Terry.
"Čo? Ty ho poznáš?"
"Dá sa povedať, že áno." A tak mu Terry vyrozprával všetko, čo o Berniem vedel.
"Hm, je to zaujímavé. Čo myslíš, sú ti vlci a medvede alebo steringovia?"
"Steringovia. Je to takmer isté."
"Tak...nevrátime sa?"
"Hh, teraz si ma rozosmial. Bojíš sa? Heh, tak dobre, poďme."
"Tsss. Máš predo mnou ešte nejaké tajnosti, Terry?"
"Nie."
"Tak dobre." Až teraz zistili, že v lese išli akýmsi oblúkom a ani si to neuvedomovali. Boli blízko kraja lesa a keď vyšli, ocitli sa na lúke za mestom. Dosť fúkal vietor, v lese to necítili. Ohýbal korunami stromov a steblá trávy takmer ležali.
Terry kráčal za Philipom a chcel zistiť, či je v šerme fakt dobrý. Rýchlo vytiahol meč, no Philip zareagoval na zvuk, otočil sa a kým stihol Terry zaútočiť, vrazil mu päsťou do brucha, vykrútil ruku, zobral meč ( medzitým vytiahol ten svoj ) a z obidvoch strán krku mi priložil meče.
"Terry, so mnou sa nezahrávaj, hh."
"Au, au...pusti ma...chcel som ťa len...otestovať." Zasmiali sa, Terry sa pozviechal a vyrazili k mestu.
Stáli už takmer pred domom, keď štuchol Philip Terryho a prstom ukázal na nejaký oznam pripichnutý na obchode. Stálo tam:

Chceš sa stať vojakom?

Kráľovská armáda hľadá mužov, ktorí sa chcú stať vojakmi. Koná sa to hlavne pre útoky Dazarov. Pred vstupom budú pre bezpečnosť všetci overení. Ak máte záujem musíte mať minimálne 16 rokov a byť zdraví. Ak máte zbrane alebo brnenie, doneste ich. Brnenie a zbrane vám budú pridelené. Prísť musíte sami. Každý, kto prežije nejakú bitku, dostane určitý peňažný prídel. Všetkým vopred ďakujem. Fraundia Vás potrebuje.
Rinerbadner, kráľ Fraundie.

"Terry...ešte nám za to aj zaplatia! Ja do toho idem!" Slovo "ja" zvýraznil. "Ideš so mnou?"
"Ja...ja neviem. Porozmýšľam o tom." Keď Terry zistil, že za to niečo dostane, zmenil myšlienky. Pre peniaze by tam v kútiku duše išiel.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama