close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Happy Fotter, kapitola 1.

18. srpna 2009 v 17:33 | Sanfu |  HAPPY FOTTER
Tento príbeh som napísal, keď som mal okolo 8 - 10 rokov. Zbytočne tam budete hľadať opisy a zmyselné dialógy. Je tam tiež veľa gramatických chýb, alebo chýb typu "preskočí prštek - iná klávesa". Ale fakt sa mi to nechce opravovať . Ale už vtedy ma písanie bavilo. Mal som celú predstavu o deji, ako to bude a prečo...lenže čas beží a mne sa to už prestalo písať a naviac by som to musel prepisovať. Vtedy som začal písať Fraundiu ( to som mal 12 ) a drží ma to doteraz ( mám 13 ).


1. KAPITOLA



Happy behal tmavým lesom, potkýňal sa o konáre stromov, bol bosý, srdce sa mu bilo ako ešte nikdy predtým, pretože ho naháňal vlk zo šatami starej mamy a Červená Čiapka v jeho bruchu sa potkýnala o vlkove črevá. Bolo to hrôzostrašné, desivé. Happy prebehol cez nejaký plot, preskočil cez latky, a upaľoval vpred. Vlk bol už tesne za ním. No vtedy Happy použil svoje turbo motory. Tľapol si po kolene a vtom mu zo zadku vyleteli dva dlhé
plamene ohňu. Až teraz si Happy uvedomil, čo dokáže. Vlk s Červenou Čiapkou boli už aspoň 5 kilometrov od neho a Happy bežal rýchlosťou 210 km/h. No vtom plnou rýchlosťou vrazil do nejakého domu...
- Happy! Vstávaj konečne z tej postele! Kde trčíš?! Veď je už pol deviatej!!!
- Áno, áno. Ten sen bol hrozný, ešte ospalo a sám pre seba odpovedal Happy. Vyšiel z izby a išiel do kuchyne.
- No tak kde si dočerta! kričala naňho teta Pekúlia. Urob volské oko!
- Áno, áno.
- Vieš povedať aj niečo iné ako Áno, áno?!
- Áno, áno.
- Buď už ticho!
- Áno, áno.
Keď Happy dorobil to volské oko, postavil sa pred neho a čakal.
- Čo čakáš?! Že na teba žmurkne abo čo!?
- Relaxujem, za prácou si to zaslúžim, nie?
- Daj to na tanier dofrasa!
Popoludní šiel von, ako každý deň. Bolo to pri škole do ktorej chodil Dudko. Mali tam preliezky, hojdačky a kolotoč. Najčastejšie bol na hojdačke. Keď okolo neho prechádzal Dudko, vždy sa mu vysmieval, že sa hombá na hojdačke ako 5- ročné decko.
Predpredminulý rok tu raz bojoval proti dementoidiotovi ( sú to vysoké postavy, ktoré majú na tele oblečenie šašov, no perfektne ovládajú Kung - Fu ). Bola to riadna fuška. Happy si to zapísal do svojho denníka:

12.3. 4556
Po raňajkách som šiel na hojdačky ako každý deň,
sadol som si tam a rozmýšľal o tom, kde sa môže teraz nachádzať lord Vovolmort. Zišlo mi na um, že by sa mohl nachádzať už aj v RockForte. No to som hneď vylúčil, pretože minulý rok ho Alabus Doblodore tak dobil, že by sa tam už nikdy nevrátil. Vtom ma premohlo hrozné šťastie. Čudné však bolo, že som nevedel prečo. A potom sa to stalo
; od kolotoča vyšiel dementoidiot. Mal na sebe klaunskú čiapku s framforcami, bola modro - červeno - žltá. Tričko mal napoly červené a napoly žlté. Nohavice boli zo všetkého najotrasnejšie. Dementoidiot mal na nich trojuholníky s nejakými obrázkami. Topánku mal jednu modrú a druhú červenú.
Z toho som mal takú radosť. Dementoidiot dáva pocit šťastia a potom vás zabije.
Vtom okamihu som vyskočil na nohy, vybral si prútik a skríkol: Expececto Paparus! Z môjho prútika vyletela mucha cece a odplašial dementoidiota.
Potom som sa vrátil domov a povedal to Dudkovi ( síce som ho niekedy nenávidel, teraz sme kamoši ). Ten mi samozrejme neveril. A od vtedy sa zase nenávidíme.

Potom sa Happy išiel prejsť po meste.
Išiel okolo domu pani Pomarančovej, potom išiel do obchodu U Pišingera. Chcel si kúpiť nejaký 7Weeks ale zistil, že majú len Šampáňo a to mu vôbec nechutilo. A tak si kúpil Tnix a Štikers. Keď z obchodu vyšiel, prešiel cez prechod a išiel domov.
Tam ho už čakal obed. Mali špagety so sójou.
Potom šiel ku Dudkovi do jeho izby.
- Počuj Dudko, počul som, že chceš schudnúť minimálne tri kilá.
- Áno, a čo?
- Mám pre teba návrh, umy si zuby a vyčisti si uši.
- Buď ticho!


Konečne nastal ten deň, keď Happy ide do RockFortu. Ako každý rok, tak aj tento sa pobalil a na stanicu ho odviezli Dudovovci. Balenie bolo hrozné. Musel sa baliť aspoň 5- krát, pretože vždy niečo zabudol.

- Panebože, ľutoval sa strýko Varlos celou cestou na stanicu, vieš čo mi povedal šéf v práci?! Že vraj som neschopný!!!
- Ale prečo?, čudovala sa Pekúlia.
- Veď vieš, ten nový program.
- Áno, a nešiel ti?
- Praveže išiel, až veľmi dobre.
- A v čom je potom problém?
- Ále, zaspal som na klávese Backspace.
- Vážne, ste taký naštvaný? zapojil sa do reči Happy. Ak áno, sadnite si na diaľnicu.
- Prečo???
- Ono vás to prejde.
- Nebuď drzý!
- Veď ja nie som. A mimochodom, kedy tam budeme?
- Nedávaj sprosté otázky, dobre vieš kde sme. Túto cestu si absolvoval už veľa krát.
- Áno, no neviem prečo, ale ja nevidím.
- Veď máš zavreté oči! Asi že si ich otvor!
- Aha. Vau! Veď ja vidím! Ty kokso, ďakujem za radu! Oh, to sme ešte len tu?
Konečne prišli na stanicu.
-Happy v tej sekunde vystúpil z auta, otvoril kufor na novom Forde C- Max a vybral si z neho všetky potrebné veci.
- Dovi, a som rád, že vás aspoň rok nebudem vidieť.
- Zmizni!
Happy prešiel okolo auta a šiel preč. Ocitol sa medzi minimálne 1 000 ľudí a vlakmi. Všade sa to tam len hemžilo muchlami. No sem - tam zbadal aj nejakých čarodejníkov ( čarodejníci sa úplne ináč obliekajú ako muchlovia, muchlovia nosia rifle a o čarodejníkoch si myslia, že sú to nejakí dementi, pretože nosia pyžamo ). A tak sa vybral na hľadanie správneho múra, cez ktorý má prejsť. Začal hneď prvým.
- Dočerta! Nesprávny múr!
A tak vyskúšal všetky, až prišiel k poslednému, pri ktorom si nerozbil nos, nevybil zuby a neurobil hrče na hlave.
- No, dúfam že je to on, a vošiel. No hurá!
Ocitol sa na nástupišti 14.5. Tam už stál jeden obrovský rýchlik. Nebol to len taký obyčajný rýchlik - bol to taký, že tam mal televízor, v každom kupé štyri notebooky, telefón, závesy boli také, že keď ste povedali "záves, zatiahni sa!", tak sa zatiahol. Bol to najluxusnejší vlak na celom svete. Pred ním stálo už dosť veľa detí, niektoré s rodičmi, niektoré nie. V tom dave stretol Hormóniu s Roonilom.
- No čaute!
- Ahoj! Kde si bol tak dlho? Ešte že vlak mešká, ináč by si to nestihol. A čo to máš na tvári? Preboha, veď si od krvi. Happy, čo sa ti stalo? vyzvedala Hormónia.
- Ále, hľadal som správny múr.
- Ah, ty si ale magor.
- Ahoj Happy, pozdravil sa Roonil.
- Čauko.
- Počuj, Happy, vieš čo sa teraz zbiera? Moderné obrázky učiteľov! Ja už mám Doblodora s walkmanom, Snupa na snowboarde, McGolerotovú s pirciengom a Flootwicka na skate!
- To je zbierka, čo?
- Vau, to áno. Tak, čo máte nového?
- Ja... ehm...papagája.
- Čo?
- No, vieš, tuto Hormóniin kocúr mi
zožral Prašivca. Ale, prašivec ho tiež zabil. Takže zomrel aj jej kocúr.
- Ale ako? Ako zabil potkan kocúra?
- No, zaskočil mu v hrdle.
- Zasa niečo nové. A ty máš teraz čo, Hormónia?
- Ja? Ehm...No... Sliepku.
- Čo???
- Hahahahachachachacha, rehotal sa Roonil.
- Ale...ako..., nechápal Happy.
- Veľmi jednoducho.
- Happy zavadil okom o klietku, v ktorej bola obrovská sliepka.
- Ty kokso, prečo práve sliepka?
- Ja neviem, ale nezohnali sme iné zviera.
- A ako sa volá?
- Alenka.
- Happy len zdvihol obočie. Niet čo dodať.
- A ty Roonil, ako sa volá ten tvoj papagáj?
- Guru.
- Guru?!
- Áno.
- Čudné meno pre vtáka, nie?
- Keď si taký múdry, tak mu vymysli nejaké iné, zlostne povedal Roonil.
- Tak napríklad Čipi, Ara a neviem aké iné.
- Už je zvyknutý na Guru.
- Počuj, kto mu dal také meno, ty? Myslel som si, že Mojsejovci ťa veľmi nenadchli. A zvlášť, keď v ich dome bola tá súťaž. Prečo si mu nemohol rovno dať meno Versače alebo Mejkpis?
- Ja som mu to meno nedal! Aj ja som protestoval!
- A kto mu ho dal?
- Mama.
- Ale prečo?
- Pretože sa jej Guru páči! Ale veď to je tvoj papagáj, mal by si si ho nazvať ako chceš ty, nie?
- V našej rodine asi nie.
-A fakt, kde sú Frod a Gorger? opýtal sa Happy. - Išli zistiť, čo sa deje s vlakom, odpovedal Roonil.
- A Ganny?
- Tá išla kúpiť lístky.
- Vidíš, skoro som zabudol na lístky. Idem si kúpiť.
- Nemusíš, povedal som jej aby kúpila aj tebe.
- Diki kámo, poďakoval sa Happy.
- Nemáš za čo.
Vtom sa odniekiaľ vynoril Mulfoy.
- Aha, tak tu máme nášho slávneho Fotterka, Roonilka a našu humusáčku Hormónijku, výsmešne povedal Mulfoy.
- Vieš Mulfoy, keby si mal IQ ešte nižšie, potkneš sa oň, naštvane ale aj trochu s úsmevom povedal Roonil.
-Drž papuľu, Roonilko, teraz naštvane povedal Mulfoy a odišiel.
- Je to blbec,
povedal
Roonil.
- A veľký, ale, bolo to dobré, dodala Hormónia.
- Aha, už ide vlak, odbočil od témy Happy, aj keď sa nej celkom pobavil. Tak poďme.
- Zobrali si kufre a išli smerom k vlaku. Pred vlakom už čakala Ganny a dala im lístky.
- Sadli si do 3. vagóna a 2. kupé. Kufre vyhodili hore, zavreli dvere a vlak vyštartoval.
- Dočerta! Oproti nám sedí Mulfoy, Goyl a Crab, povedal Roonil.
- "Záves, zatiahni sa!" povedala Hormónia. Takto je to lepšie?
- Áno, samozrejme.
- Roonil, pochváľ sa s tým papagájom. Kde ho máš? opýtal sa Happy.
- Ah, tu je.
Roonil vytiahol klietku a v nej mal krásneho zeleno-modro-červeného papagája Guru.
- Vau.
- Drž hubu, drž hubu! škriekavým hlasom povedal Guru. - Vau!!! To je perfektné, kto ho to naučil?
- Toto ho nenaučil nikto. Opakoval po mame. Haha.
- "Telka, zapni sa!" odrapotala Hormónia. Akurát ide môj obľúbený seriál.
- A o čom to vlastne je?
- Je to Poisťovňa Mladstva. Pochybujem, že ťa to bude zaujímať.
- To máš pravdu, "Notebook, zapni sa!"
- Čo ideš robiť?
- Pozrieť si e-mail. Aha, niekto mi písal. A je to Hungrid!
- Ty si píšeš maily s Hungridom?
- Áno, samozrejme. Poslal mi nejaký vtip. Prečítam vám ho:

Američan hovorí:
- Ja mám takú ženu, že keď si sadne na koňa, má nohy až po zem. Niežeby bol kôň taký malý, ale také krásne, dlhé nohy má.
Francúz hovorí:
- Keď ja obopnem moje prsty okolo pásu mojej ženy, prsty sa mi spoja. Niežeby som mal také veľké ruky, ale taký tenký driek má moja žena.
A cigáň hovorí:
- Moja žena má taký zadok, že keď jej po ňom plesnem, ešte keď prídem z roboty sa trasie. Niežeby mala taký veľký zadok, ale ja tak skoro prídem z roboty.

Hahahaha. A ešte mi niekto písal, aha, Duby!
- Čo??? Ty si píšeš ešte aj s Dubym?
- Áno, niekedy s ním chodím aj na pokec. Vieš aký má nick? Haha. Dubko456!Prečítam vám, čo píše.



Ahoj Roonil,
pekne ťa pozdravujem ( samozrejme aj tvojich kamarátov ) a mám pre teba veľmi dôležitý odkaz: Ty sa nesmieš vrátiť do RockFortu!
Číha tam veľmi nebezbečný pán, a volá sa...
Pane bože je to katastrofické... Číha tam Ten - kto - vonia - ako - tchor!!!
Roonil sa nesmie vrátiť do RockFortu!

Ehm??!! Afg?!?! Glg?! Veď to je nemožné!
- Čo??? To nie je pravda!
- Bohužiaľ Duby, my sme na ceste!
Po pol hodine:
- Idem si serknuť, povedal Happy. Keď prídu sladkosti, objednajte mi Munute, Kyslú Vášeň a Džodžo cukríky. Tu máte peniaze. Happy vyložil nejaké drobné eurá. Otvoril kupé a šiel smerom doľava.
Otvoril dvere s názvom WC a vošiel do nich. Potom šiel doprava, kde bola značka WC MUŽI.
Otvoril ich, a tam sám Mulfoy na neho mieril prútikom.
- Tak tu máme nášho slávneho Fotterka. Slovo Fotterka zvýraznil svojim obyčajným trápnym škriekavým hlasom.
- Daj si padáka, povedal Happy.
- Chcel ísť dalej, ale Mulfoy mu pritlačil prútik k hrdlu.
- Si idiot Mulfoy, spokojne povedal Happy, dobre vieš, že keby si čaroval mimo RockFortu, vylúčili by ťa.
- A čo keby som utiekol a prútik by som mohol používať vždy?
- Mulfoy, ty radšej choď na rondgen a skontroluj si hlavu, či ti náhodou jedno koliesko nevypadlo keď si si tam naposledy lial olej.Ešte vždy nevieš o tom, že Doblodore by ťa našiel? Si šialenec, Mulfoy.
- Keby Happy neudrel Mulfoya celou silou do brucha, asi by naňho použil nejaké zaklínadlo. A hneď nato mu dal päsťačku do nosa a podkopol ho. To sa naučil od svojho krstného otca Sórusa Blacha. Potom mu zobral prútik a hodil ho do záchoda, ktorý hneď spláchol.
- Nie! zakričal Mulfoy.
- Bohužiaľ, napodobnil ho Happy a vyšiel von. Aj zabudol, že mu trebalo serkať.

Hneď ako vystúpili z vlaku, ovanul ich ostrý čerstvý vzduch. Stáli pri veľkom jazere, kde boli začarované vlny. V diaľke videli nejasné črty RockFortu. A pred nimi stála veľká, zavalitá postava - Hungrid.
- No ahojte decká, pozdravil.
- Čau Hungrid.
- Ako to tu už poznáte, do hradu treba preplávať. Lenže voda sa veľmi zvlnila, takže to budete mať trochu ako rafting. Tamto sú loďky. Najprv pôjdu prváci a potom ďalší.
Keď po 20 minútach konečne prišli pred hrad, tam už na nich čakala profesorka McGolerotová a zaviedla ich to hradu. Prešli cez dvere vysoké asi 4 metre a boli v hrade. Na stenách vyseli tisícky obrazov, ktoré vykrikovali také hovadiny, ako nikde nikto ( Turista bez peňazí je tulák! Išiel chlieb v noci domov a zo strachu sa rozkrájal! Haha! Keď je karimatka, je aj karitatko? Kto pochoval Mŕtve more? ). S McGolerotovou prešli po schodoch a do Veľkej Sieni. Boli tam 4 dlhé stoly + 1 pre učiteľov. V strede bola najväčšia stolička pre Doblodora. Na stenách boli brnenia, prekrížené meče a nad nimi bola hmla s tisíckami zapaľovačov. Všade lietali duchovia. Takmer Odstrihnutá Ruka sa márne pokúšal odstrihnúť si nožnicami ruku, Krvavý Kráľ si podrezával žily a Usmrkaná Mirta, ktorá mala neupravené, strapaté vlasy v tvare záchodovej misy, si vyfukovala nos. Videli tam už aj Kety Ball, Lii Johandara, Čacho Čachangovú, Codrika Dogogoriho a iných.
Všetci si našli miesta, sadli si
na svoje veľké, ale aj malé zadky a počúvali Doblodorov príhovor.
- Dobrý deň, vítam Vás v ďalšom školskom roku 4559/4560. Najprv by som chcel privítať učiteľov. Takže je tu profesor Snupe, ktorý učí elixíry (ťap, ťap, ťap ), profesor Flootwick ktorý učí čarovanie (ťap, ťap, ťap ), profesorka McGolerotová, ktorá učí transfiguláciu ( ťap, ťap, ťap ), profesor Hungrid ktorý učí čarovné tvory ( ťap, ťap, ťap ), profesor Lunpin ktorý učí obranu proti čiernej mágii ( ťap,ťap,ťap ), Argus Filčeč, školník (ťap, ťap, ťap ), sestra Ponfrajová, sestrička v nemocničnom krídle ( ťap, ťap, ťap ), Irma Pincegová, knihovníčka ( ťap, ťap, ťap ) a samozrejme ja, Alabus Doblodor. Na tejto škole som riaditľom už 25 rokov, mám 889 rokov. V 50-ke som ako prvý človek vyletel na Neptún. Bolo to v roku 3720. Letel som tam asi 2256 dní s raketou Mgr. Doblodore 5565 Amen...Takto Doblodore 9 hodín rozprával svoj životopis. Žiaci medzitým čítali knihy, hrali sa s mobilmi, notebookomami, hrali karty, pospevovali si, robili saltá... Učitelia si naťahovali žuvačky ( väčšinou značky Winerlesh, pretože sa najlepšie naťahovali - existuje aj rekord vo Guinessovej knihe rekordov, v ktorej istý James Blood natiahol žuvačku značky Winerlesh do dĺžky 8,5 metrov), kreslili si obrázky po stole, hojdali sa na stoličkách atď. Nakoniec konečne Doblodore pokračoval v ozname pre žiakov (niežeby ten životopis nebol pre nich ).

- Ďalej oznam pre prvákov: na hrade je 5 fakúlt: Smraďochovoš ( tam dali ľudí, ktorý majú talent na čarovanie asi ako plastová vidlička ),
Chrabrýmíľoš, Bystrýhlavoš, Slizkýlinoš a Bifľošmoroš. Teraz, koho meno poviem, sadne si na túto stoličku a ja mu dám toto tričko. Ono povie, do akej fakulty pôjde človek, ktorého meno poviem. Tričko ukazovalo na žiakov neslušné gestá. Hovorilo, že má zlú náladu a že každý skončí v Smraďochovoši. A tak mu na tento rok nezverili túto funkciu dávať prvákov do fakúlt. Rozdeľovali ich učitelia podľa IQ.
- Takže Karin Mortonová...
Keď Doblodore dorozprával mená 80 prvákov a povedal každému fakultu, 2-krát zatlieskal a na stole sa ihneď objavili rezne, šaláty, zemiaky...
- Počuj Roonil, hovoril Happy pred tým, než sa pustil do jedenia, vy sa pred obedom modlíte?
- Nie, mama varí dobre, prečo?
- Len tak.
Keď sa najedli, perfekti ich zobrali do klubovní. Najprv však museli prejsť cez Tučnú babu a to niekedy nebolo ľahké. Tentoraz si zaumienila, že každý musí zaplatiť mýto 100 korún, pretože nemá z čoho platiť dane a splácať Megio.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama